HistoryLab_podcast

Balcast 02 - Olympiáda aj rinčanie zbraní...kam kráča Bosna a Hercegovina?

Hosťom druhej epizódy Balcastu je odborník na moderné dejiny Bosny a Hercegoviny PhDr. Ondřej Žíla, Ph.D. z Katedry ruských a východoeurópskych štúdií FSV Univerzity Karlovej v Prahe. Touto epizódou sa teda bude niesť ruch Sarajeva, šum Neretvy, či vlny Jadrunu pri Neume, ale tiež rinčanie zbraní a nárek mnohých obetí. Od úplných začiatkov štátnosti BaH sa dostaneme hlavne do 90. rokov 20. storočia a vysvetlíme si, prečo došlo práve v Bosne k tak vyhrotenému konfliktu, aké je súčasné spolužitie všetkých národov BaH a aké sú výhľady na budúcnosť. 

Balcast 01 - Nový projekt venovaný dejinám Balkánu

Juhovýchodná Európa je podmanivý región s čarovnou kultúrou, či skôr kultúrami, nádhernou prírodou, pulzujúcimi emóciami a pozoruhodnou históriou. Hoci práve dejiny Balkánu sú do veľkej miery dejinami vojny a krvi. Zároveň ide o región, ktorý je slovenskej spoločnosti v mnohom blízky a predsa dosť vzdialený. Nový projekt, ktorý vzniká v spolupráci HistoryLab a nášho kolegu dr. Maroša Melichárka z Katedry Histórie UPJŠ v Košiciach chce pútavou formou priblížiť rôzne odtiene a chute (nielen) z histórie tohto pôvabného kúska zeme.  

Ako sa stupňoval odpor voči ľudáckemu režimu?

Nedemokratický režim pod taktovkou Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vo svojej podstate nemal dlhé trvanie. Už veľmi skoro po jeho nastolení sa dostávali na povrch prvé náznaky odporu voči režimu a dochádzalo k formovaniu odboja. K vyvrcholeniu aktivít zameraných proti ľudáckemu režimu a nacizácii došlo 29. augusta 1944 vypuknutím Slovenského národného povstania.

Akú štruktúru mal odboj na Slovensku? Ako sa tento odboj aktivizoval a spolupracoval? Dozviete sa v najnovšom rozhovore s historikom Róbertom Arpášom.

Podcast vznikol v spolupráci s Katedrou histórie FF UKF a Mediálnym centrom FF UKF v Nitre, zároveň vďaka podpore projektu APVV-19-0358 “Dejiny Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v domácich a európskych dimenziách (1905-1945)”.

Autori: Viktória Rigová, Róbert Arpáš

Technická spolupráca: Viktória Rigová, Martin Kabíček

Použitá hudba: František Krištof Veselý – Keď sa raz zídeme

Záznam piesne v podaní Vladimíra Strmeňa: https://www.youtube.com/watch?v=bM_MCQ5HN30&ab_channel=Stando

Od prvých prejavov antisemitizmu k pracovnému a koncentračnému táboru v Seredi

S dejinami Hlinkovej slovenskej ľudovej strany i s dejinami slovenského štátu sa spája aj jedna z najkrutejších kapitol slovenských dejín – holokaust. O pôvode, prejavoch a dôsledkoch antisemitizmu na Slovensku, rovnako tak aj o pracovnom a koncentračnom tábore v Seredi sme sa v najnovšom podcaste rozprávali s historikom, pracovníkom Múzea holokaustu v Seredi Matejom Beránekom.

Podcast vznikol v spolupráci s Katedrou histórie FF UKF a Mediálnym centrom FF UKF v Nitre, zároveň vďaka podpore projektu APVV-19-0358 “Dejiny Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v domácich a európskych dimenziách (1905-1945)”.

Autori: Viktória Rigová, Matej Beránek

Technická spolupráca: Viktória Rigová, Martin Kabíček

Použitý prejav Alexandra Macha: https://senxskutocnost.sng.sk/chapters/1-na-polceste-k-slovenskemu-statu

Použitá hudba: https://www.youtube.com/watch?v=mNKNypH1Juo&ab_channel=240252

https://www.youtube.com/watch?v=IAP7PbOZmOU&ab_channel=DanielHoffman

 

Od Hlinku po Murgaša – kto sú menej známe postavy HSĽS?

Andrej Hlinka, Jozef Tiso, Vojtech Tuka či Alexander Mach – všetko známe mená členov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Stretávame sa s nimi v učebniciach dejepisu, v knihách i popularizačných článkoch. No čo všetko o nich vieme? Ľudová strana bola prirodzene tvorená množstvom ďalších straníkov, ktorí pokrývali jej jednotlivé štruktúry. Ktoré ďalšie mená sa podieľali na politike ľudovej strany a spoluvytvárali režim slovenského štátu? Kto sú neznáme postavy HSĽS? Nielen na tieto otázky v našom najnovšom podcaste odpovedal historik Anton Hruboň z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

 

Podcast vznikol v spolupráci s Katedrou histórie FF UKF a Mediálnym centrom FF UKF v Nitre, zároveň vďaka podpore projektu APVV-19-0358 “Dejiny Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v domácich a európskych dimenziách (1905-1945)”.

 

Autori: Viktória Rigová, Anton Hruboň

Technická spolupráca: Viktória Rigová, Martin Kabíček

Použitá hudba: František Krištof Veselý – Keď sa raz zídeme

HSĽS – strana, ktorá eliminovala nezamestnanosť?

Dnes vám prinášame poslednú časť špeciálnej série podcastov venovanej dejinám Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. V centre pozornosti je obdobie rokov 1939 – 1945 a snaha ľudovej strany skoncovať s jedným zo závažných socioekonomických problémov, a to nezamestnanosťou. Aké mechanizmy podnikla Slovenská republika (1939 – 1945) v snahe znížiť nezamestnanosť? Akú úlohu v tom smere zohrávali slovenskí robotníci odchádzajúci za prácou do Ríše? Podarilo sa nezamestnanosť eliminovať? Dozviete sa v rozhovore s historikom Petrom Mičkom.

 

Autori: Viktória Rigová, Peter Mičko

Použitá hudba: Gejza Dusík – Dve oči neverné

Aké miesto mali ženy v politike HSĽS?

Po prvých dvoch častiach špeciálnej série podcastov, ktoré boli venované 1. ČSR a obdobiu autonómie, dnes plynule nadviažeme a pokračujeme do obdobia Slovenskej republiky (1939 – 1945). V dnešnom diely si nenechajte ujsť rozhovor s historičkou Evou Škorvankovou na veľmi zaujímavú tému – ženy verzus politika Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Aké miesto mali ženy v politike HSĽS? Čo znamenalo slovné spojenie „nová žena? Aká bola úloha Ženských odborov HSĽS? Odpovede na tieto otázky a ešte omnoho viac sa dozviete v najnovšom podcaste.

 

Autori: Eva Škorvánková, Viktória Rigová

Technická spolupráca: Viktória Rigová

Hudba a zvuky: František Krištof Veselý – Haló dobrý večer slečna

Ako HSĽS obmedzila demokraciu v období autonómie Slovenska?

V prvej časti špeciálnej série podcastov sme sa s historikom Róbertom Arpášom rozprávali o dejinách Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v období prvej Československej republiky, o jej boji za dosiahnutie autonómie Slovenska. Druhý diel na tieto udalosti plynule nadväzuje. Aj keď obdobie autonómie (október 1938 – marec 1939) netrvalo dlho, z hľadiska dejín HSĽS i samotného územia Slovenska ide o významný časový úsek. Navyše sa odohrávalo v celosvetovo búrlivom období konca 30. rokov. Práve od októbra 1938 dochádzalo k postupnej demontáži demokracie a pluralitného systému pod taktovkou ľudovej strany. Akým spôsobom tieto zmeny prebiehali a aké boli postoje HSĽS k menšinám v tomto období? Nielen na tieto otázky v najnovšom podcaste odpovedala historička Alena Mikulášová.

 

Podcast vznikol v rámci spolupráce Katedry histórie FF UKF v Nitre s Historywebom a Mediálnym centrom FF UKF, zároveň vďaka podpore projektu APVV-19-0358 "Dejiny Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v domácich a európskych dimenziách (1905-1945)".

 

Autori: Alena Mikulášová, Viktória Rigová (Katedra histórie FF UKF v Nitre)

Technická spolupráca: Viktória Rigová, Martin Kabíček

Hudba a zvuky: František Krištof Veselý – Keď sa raz zídeme

Ako sa vyvíjala Hlinkova slovenská ľudová strana?

Hlinkova slovenská ľudová strana sa mnohým spája predovšetkým s dejinami vojnového Slovenska, ale jej počiatky siahajú ešte do obdobia pred prvou svetovou vojnou. HSĽS, pôvodne (do roku 1925) Slovenská ľudová strana, bola aktívnou politickou stranou aj v období demokratickej prvej Československej republiky, dokonca bola súčasťou vládnucej tzv. panskej koalície. Ciele ľudovej strany na čele s Andrejom Hlinkom sa však veľmi skoro po vzniku ČSR začali sústreďovať na dosiahnutie autonómie Slovenska.

Aké miesto mala HSĽS v politickom vývoji Československa? Aká bola jej cesta k dosiahnutiu autonómie? Vypočujte si prvý diel špeciálnej série podcastov k dejinám HSĽS a dozviete sa viac o týchto otázkach, ale i o celkovom pôsobení HSĽS v rokoch 1918 až 1938.

 

Podcast vznikol v rámci spolupráce Katedry histórie FF UKF v Nitre s HistoryWeb.sk a Mediálnym centrom FF UKF, zároveň vďaka podpore projektu APVV-19-0358 "Dejiny Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v domácich a európskych dimenziách (1905-1945)".

 

Autori: Róbert Arpáš, Viktória Rigová

Technická spolupráca: Viktória Rigová, Martin Kabíček

Ako zabiť Tisa?

Operácia Anthropoid a zabitie Heydricha je dobre známou kapitolou československých dejín. Heydrich však nebol jediný, o ktorého odstránenie sa československý odboj pokúsil. Existoval i plán na odstránenie prezidenta slovenského štátu Jozefa Tisa.

 

Autor textu: Martin Posch

Nahovorila: Viktória Rigová

Technická a odborná spolupráca: Vladimír Koppan

Technická spolupráca: Peter Mézeš

Editor: Branislav Kovár

 

Zvučka:

Red Baron's Theme by Alexander Nakarada (www.serpentsoundstudios.com)
Licensed under Creative Commons: By Attribution 4.0 License

Prechody:

Mozart - Requiem in D minor

Hudba:

Tatar Folk Music - Cicha & Pałyga - Tatarska / Tatar Album

Podcast je dostupný aj na iTunes, Spotify, Google Podcast a PodBean.